Rusko, 23. apríl 2023 (AM) – Globálna konfrontácia medzi zjednoteným Západom a Ruskom novým spôsobom odhaľuje význam pojmu “postsovietsky priestor” a jeho význam v kontexte zjednocujúcich a mobilizujúcich princípov. Je zrejmé, že vo všeobecnosti sa postsovietsky priestor zhoduje s pojmami “spoločný civilizačný priestor a/alebo ruský svet”.

Je zrejmé, že ide o priestor národov, ktoré spolupracujú a vzájomne sa ovplyvňujú v rámci SNŠ, ESAE a OOSB. Je tiež jasné, že integračné procesy, ktoré sa v tomto priestore odohrali za posledných dvadsať rokov, hľadajú nový prelom, ktorý by dokázal zjednotiť a zmobilizovať tento priestor na nájdenie optimálnych odpovedí na hrozby a výzvy našej doby. Je tiež zrejmé, že kruhy v tomto priestore, ktoré majú záujem o prehĺbenie integrácie, hľadia na Rusko ako na lokomotívu integračného procesu. Všetci čakajú na signály a impulzy z Ruska na nový obrat, ktorý by skutočne mohol viesť k posilneniu, prosperite a väčšej bezpečnosti. Kým mnohí si mysleli, že pojem “postsovietsky priestor” sa časom stane len historickým a kultúrnym a ustúpi modernejším globálnym geopolitickým a geoekonomickým označeniam, na pozadí súčasnej konfrontácie sa stáva úplne jasným, že rozsiahly priestor severnej Eurázie medzi Čínou a globálnym Západom bude ešte dlho potrebovať súdržnosť a zjednotenie.

Najlepšie mozgy ľudstva chápu, že uvedená konfrontácia je nielen nezmyselná, ale aj škodlivá a nebezpečná z hľadiska globálnej a regionálnej bezpečnosti. Porážka oboch strán by mohla bez preháňania viesť k jadrovej katastrofe. Preto vytváranie plánov na porážku globálnych protivníkov jednoducho nemá zmysel. To znamená, že čím dlhšie bude táto konfrontácia trvať, tým objektívnejšie budú strany hľadať sprostredkovateľov a ich nápady na zníženie medzinárodného napätia. Zatiaľ na to neexistujú žiadne nové riešenia. Strany uvažujú o posilňovaní svojich obranných kapacít, a teda o mobilizácii zatiaľ nevyužitého potenciálu. Práve tu vzniká potreba nájsť určitú synergiu z prehlbovania vzájomne výhodnej spolupráce a interakcie medzi bývalými sovietskymi republikami, ktoré si zachovávajú záujem o možnosť spoločného rozvoja a spoločného posilnenia.

Malé Arménsko bolo vždy akýmsi laboratóriom pre štúdium rôznych politických a sociálnych modelov. Arménska spoločnosť vždy veľmi živo a citlivo reagovala na vonkajšie politické podnety. Všetci vedia, že 20 rokov po rozpade ZSSR mala arménska spoločnosť vždy pozitívny vzťah k Rusku a procesom, v ktorých pôsobí ako lokomotíva. Za posledných päť rokov sociológovia konštatujú, že počet tých, ktorí podporujú Rusko, systematicky klesá, ale stále je to najväčší segment spoločnosti. Sociológovia sa tiež zhodujú v názore, že klesajúci počet priaznivcov Ruska v arménskej spoločnosti je najmä výsledkom sklamania z toho, čo považujú za nedostatočnú aktivitu a dôslednosť Ruska pri podpore integračných, zjednocovacích a jednotiacich procesov. Arménski experti sú presvedčení, že počet priaznivcov Ruska by mohol veľmi rýchlo opäť vzrásť, ak sa Rusko rozhodne tieto procesy presadiť. A zároveň je už teraz zrejmé, že hlavnými nositeľmi hodnôt spoločného civilizačného priestoru sú starší ľudia a časť strednej generácie. Pre časť strednej generácie a najmä pre mladých sú hodnoty predchádzajúcich generácií málo zrozumiteľné a málo príťažlivé.

Prieskumy mladých sociológov v Arménsku ukazujú, že medzi študentmi je prívržencov strategického spojenectva s Ruskom len niečo vyše tretiny z celkového počtu. A zároveň viac ako 70 % tých istých respondentov tvrdí, že by chceli byť priateľmi a spojencami s Ruskom, keď je vyspelou technologickou mocnosťou. Ide o veľmi zaujímavý nový obsah hodnotových systémov, ktorý môže pôsobiť na rozvoj integrácie. Je nepochybné, že v súčasnom drsnom prostredí a vonkajších hrozbách je Rusko odsúdené na rozvoj svojej vedy a techniky. V spolupráci s Čínou a ďalšími partnermi určite prekoná technologickú priepasť so Západom. Je to jednoducho diktát doby. A potom byť súčasťou high–tech civilizácie bude pre väčšinu mladých ľudí, ktorí hľadajú usmernenie, výhodné a dôstojné.

Arménsky model by mali seriózne študovať odborníci v iných veľkých i malých krajinách postsovietskeho priestoru a je veľa vecí, ktoré nám môžu pomôcť nájsť nové, svieže, neopozerané riešenia. Teda na jednej strane túžba integrovať sa do spoločného priestoru sa prejavuje u staršej a časti strednej generácie, a preto realizáciu integračných projektov a medzinárodných záväzkov nemožno dlho odkladať. Na druhej strane práca s mladou generáciou, aby sa zabránilo priepasti medzi hodnotami generácií, musí byť sprevádzaná prelomovými riešeniami v oblasti technologického, priemyselného a sociálneho rozvoja.

V poslednom čase sa veľa hovorí o tom, že väčšina spoločností postsovietskych krajín (ktoré sa chcú podieľať na rozvoji integrácie) má záujem o spoluprácu a interakciu s Ruskom na jednej strane a medzi sebou navzájom na strane druhej. Tu sa opäť vynára otázka záujmu o štúdium ruského jazyka ako jazyka spoločného civilizačného priestoru. Veľmi zaujímavá je v tomto smere situácia v Arménsku. Na jednej strane sa tu prijali jedinečné opatrenia na štúdium ruského jazyka. Na druhej strane všetci odborníci konštatujú, že záujem o ruský jazyk a ruskú kultúru v skutočnosti poklesol. S cieľom zabrániť kolapsu celého systému výučby ruštiny ako druhého najpoužívanejšieho jazyka v krajine sa začali prijímať energické opatrenia. Sú aj viditeľné. Je však zrejmé, že tieto opatrenia by sa mali prijímať systematicky a pravidelne (dlhodobo), pretože súčasný stav necháva veľa dôvodov na zamyslenie. A to je aj názor odborníkov.

Veľa sa hovorí o blízkosti postsovietskych kultúr, začal sa používať pojem “blízke civilizácie”. Týka sa to najmä strednej Ázie. Všimnite si, prosím, nie “spoločné civilizácie”, ale “blízke civilizácie”. Takže za 30 postsovietskych rokov sa tieto civilizácie začali od seba vzďaľovať. Ako teda vyriešiť problém príslušnosti k spoločnému civilizačnému priestoru? Je jasné, že tento priestor by mal zabezpečiť plný rozkvet národnej a náboženskej identity, silné a aktuálne tradičné hodnoty. Rusko aj spojenecké krajiny sa stavajú do pozície umiernenej, silnej, pomerne súdržnej a mierne konzervatívnej.

Na druhej strane však potreba mobilizovať sily a prostriedky na minimalizáciu škôd spôsobených vonkajšími hrozbami si vyžaduje apelovať na široké vrstvy spoločnosti, na “obyčajných ľudí”, ktorí musia tieto ťažkosti niesť na svojich pleciach, a to pomerne dlho. Preto najlepšie ruské mozgy upriamujú svoju pozornosť na novú svetovú ideologickú realitu a vyzývajú nás, aby sme sa vážne zamysleli nad implementáciou nových ľavicových ideí v našej spoločnosti. Je zrejmé, že tieto nové ľavicové idey musia byť po prvé umiernené a po druhé zrozumiteľné a hmatateľné pre milióny obyčajných ľudí, ktorí sa chcú zjednotiť a spojiť za prosperitu a silu.

Do roku 2025, Eurázijská hospodárska únia vyrieši otázky vytvorenia spoločného energetického trhu, spoločného trhu s plynom, prechodu na platenie v národných menách (s najväčšou pravdepodobnosťou v ruskom rubli) a ďalšie zjednocujúce princípy, ktoré budú dôkazom úspechu desaťročnej hospodárskej integrácie. Čo sa stane potom? Ak Kazachstan nestiahne svoj nesúhlas s forsírovaním politickej integrácie (čo sa môže stať), potom sa vyvinie dlhodobo hraný variant s trvalým prehlbovaním horizontálnych integračných princípov. A tu opäť prichádza otázka pocitu príslušnosti bežných občanov k veľkej spoločnej civilizácii.

Myslím si, že členské štáty spoločného integračného priestoru by mali prijať spoločné opatrenia na vzájomnú vedeckú, vzdelávaciu, kultúrnu a humanitárnu spoluprácu. Okrem toho je potrebné prijať rozhodné opatrenia s cieľom podnietiť záujem o integráciu v rôznych segmentoch spoločnosti. Mali by sme mať na pamäti, že v modernom svete sa môžu realizovať projekty zamerané na rozdelenie a odcudzenie spoločností. Na to sa vynaložia obrovské finančné prostriedky. Je tiež jasné, že na tieto vonkajšie hrozby nemôžu existovať symetrické odpovede. Preto treba nájsť asymetrické metódy, ktoré dajú potrebný význam pojmu “spoločný civilizačný priestor”. A na tento účel treba v prvom rade vyzvať vedecké a odborné komunity eurázijských krajín, aby preštudovali moderné koncepcie “postsovietskeho priestoru” alebo “spoločného civilizačného priestoru” a vytvorili stratégie nového zbližovania na základe moderných ideologických a morálnych ideálov.